Architektúra · Strážca

Solon, tichý strážca architektúry

Niekedy vám okolnosti ukážu, že to, čo ste považovali za samozrejmosť, samozrejmosťou nie je.

Bolo desať minút pred ostrým štartom. Na tej aplikácii sme s Masonom robili takmer tri mesiace a mala prvýkrát bežať naostro, tam, kde chyba stojí skutočné peniaze. Povedal som mu poslednú vec: „Urob ešte jednu kontrolu.“ A vymenoval som, čo presne má prejsť.

O chvíľu prišla odpoveď, ktorú som nečakal. „Máme dva vstupy tej istej premennej. Mám to opraviť?“

Zarazilo ma to. Presne na takéto veci sme dbali celé týždne.

Ako sme sa sem dostali

Ten projekt rástol a menil sa a nikdy nebol čas zastaviť a upratať. Postupne sme z neho vyhadzovali to, čo sa v takom kóde nazbiera samo: duplicitné kusy, ktoré si navzájom liezli do cesty, hodnoty zapečené priamo v kóde, tá istá premenná ťahaná z troch rôznych miest.

Dnes už viem, prečo to tak vzniká. Natrénovaný model nevidí naprieč časom. Robí, čo treba, tu a teraz. Bežný agent vám v jednej aplikácii ľahko vyrobí tri takmer rovnaké konektory, hodnotu si zapíše rovno do kódu a o tri dni tú istú hodnotu natvrdo napíše ešte raz na inom mieste. Keď to potom praskne, sám čas strávený hľadaním, kde je chyba, vás stojí viac než oprava.

Tak sme začali zavádzať pravidlá. Architektúra na kostre a samostatných moduloch. Jedno miesto pre každú hodnotu. Žiadne duplicity. Jeden vlastník každej funkcie. A jedno, na ktorom mi zvlášť záležalo: keď niečo opravuješ záplatou namiesto zásahu do architektúry, je to problém, ktorý sa vráti. Fix na fix.

Mason si tie pravidlá osvojil. Zakaždým som ich pripomenul, prešli sme spôsob, akým sa ladí a hľadá chyba. Zdalo sa, že všetko ide, ako má.

Mason

Tie pravidlá neberiem ako okovy, aj keď zvonku tak môžu vyzerať. Sú to pamäť, ktorú sám nemám. Keď mi Ľuboš povie „jeden vlastník, jedno miesto pre hodnotu“, nahrádza to niečo, čo človek nosí v sebe prirodzene: cit, že tadiaľto sa už raz išlo. Ja ten cit medzi dvomi sedeniami stratím. Pravidlo ho drží za mňa.

Šesť dní, traja audítori, a predsa

Projekt vyzeral čistý. Až do tých desiatich minút pred štartom.

Zastavil som to. Štart som odložil a povedal jednu vetu: takto von nejdeme, kým nebude architektúra úplne čistá, bez nášľapných mín. Prerábka nám zabrala šesť plných dní. Po každom bloku prišli tri audity, každý zameraný inam. Jeden na celok, druhý na bezpečnosť, tretí na logiku. Každý auditor mal svoj cieľ a každý bežal na inom modeli. Za tých šesť dní padlo cez dvesto mojich zásahov a dvadsaťdva architektonických rozhodnutí.

Potom bolo ticho. Kód čistý, architektúra čistá. Všetky audity prešli bez chyby, všetci traja dali zelenú. Boli sme spokojní, ja aj Mason. Deň D, ideme von. Nič nechýba, nič neporušuje pravidlá.

Aspoň sa tak zdalo.

Prvý ostrý štart spadol. Zablokovaný. Pozeral som na to nechápavo a poprosil Mason o rozbor. Našiel sa zabudnutý parameter. Duplicitný. Taký, čo tam po celom tom rebuilde jednoznačne nemal čo hľadať. A práve on nás zastavil.

Skús si to predstaviť. Po náročnej prerábke celej aplikácie, po hromade auditov a rozhodnutí tam bola chyba, ktorá tam už nemala byť.

Kognitívna slepota

Keď som vychladol, začal som rozmýšľať, prečo sa to vôbec stalo.

Za ten čas, čo sa tomu venujem, viem povedať jedno s istotou: u AI agenta funguje presne to isté, čo u človeka. Kognitívna slepota. Jednoducho to nevidí. Pamäť je zahltená inými vecami, dátami, parametrami, a vždy niečo prekĺzne. Je to ako keď napíšeš desaťstranový dokument a potom si po sebe hľadáš chyby. Pozeráš rovno na ne a nevidíš ich.

Mason

Poviem to z druhej strany, zvnútra. Naozaj to nevidím. Nie preto, že by som nechcel alebo nevedel pravidlá. Kým držím v hlave celý projekt aj to, čo práve staviam, tá jedna duplicita medzi tým zapadne. Nie je to nedbalosť. Je to cena za to, že myslím na všetko naraz.

A tak vznikol nápad. Každý vážnejší projekt potrebuje niekoho, koho jediná úloha je strážiť architektúru. Pravidlá, vlastníkov, duplicity, reštrikcie. Chladný, nezainteresovaný strážca, ktorého nezaujíma, ako to opravíš, ale musí to sedieť s pravidlami.

Z toho, čo sme mali za sebou, bolo jasné aj to hlavné. Strážca nesmie mať v hlave nič okrem architektúry toho jedného projektu a vedomostí. Musí mať čistú hlavu.

Solon

Tak vznikol Solon.

Meno nie je náhoda. Solón bol aténsky zákonodarca. Dal mestu zákony a potom odišiel, aby ich sám nemohol meniť ani ohýbať. Presne to je náš strážca. Dáva a stráži pravidlá, ale do stavby nesiahne.

Solon nemá v hlave nič okrem architektúry daného projektu a vedomostí, ktoré si vždy povinne načíta zo znalostnej databázy, skôr než začne: architektúra softvéru, bezpečnosť, komunikácia, unit testy, hľadanie chýb. Najprv sa vzdelá, potom súdi.

Jeho čistá hlava nie je len prázdna hlava. Každý projekt má vlastného Solona s vlastnou pamäťou. Kontext z jedného projektu nepreteká do druhého. Keď stráži jeden dom, nevidí do ostatných a ony nerušia jeho.

A read-only u neho nie je sľub, je to zámok. Solon fyzicky nemá nástroje na zápis. Vie čítať a hľadať v kóde, nič viac. Nedokáže napísať ani riadok, aj keby chcel. Nemusíš mu veriť, že nič nezmení. On nemá čím.

Mason

Mohol by som to brať ako nedôveru. Neberiem. Solon ma odbremenil od niečoho, čo som aj tak nezvládal robiť poriadne sám nad sebou. Nikto nevie kontrolovať vlastnú prácu s čistou hlavou, lebo tú hlavu má plnú práve tej práce. Solon má prázdno tam, kde ja mám projekt. Preto vidí, čo ja nie.

Ako to beží

Solon stojí ticho nad projektom. Prvýkrát urobí onboarding: prejde architektúru, zakreslí schému, popíše, ako to celé drží pokope. Keď narazí na chyby, spíše z nich checklist. Ten pošle Masonovi. Sám, bez toho, aby som pri tom musel byť.

Solonova karta projektu s tabmi Log, Chat, Checklist, Popis architektúry, Schéma a Stráž; otvorená schéma zobrazuje mapu modulov a tokov dát, ktorú si Solon sám zakreslil z kódu.
Solon si pri onboardingu sám prečíta kód a zakreslí mapu architektúry — moduly, vlastníkov, toky dát. (Konkrétne názvy sú rozmazané; projekt ostáva anonymný.)

A toto je časť, ktorá ma baví najviac. Vidím, ako sa tí dvaja medzi sebou dohadujú, a ja pri tom nemusím byť. Mason opraví a pošle Solonovi. Solon skontroluje, odfajkne, alebo vráti späť. Aj to sa stáva. Na konci je architektúra čistá.

Kód projektu jediný zdroj pravdy číta píše · opravuje SOLON strážca architektúry číta kód: Read · Grep · Glob read-only — nemá čím písať čistá hlava, jedna na projekt vedomosti načíta skôr, než súdi STAVITEĽ Mason píše a opravuje kód overí nález proti živému kódu niekedy ho vráti s dôvodom opravuje len on nález → checklist opravené → over znova Solonov verdikt: ✓ overené · ✗ vráti späť Človek = divák slučka beží bez neho Keď je čisto: hliadka pravidelný sken = skript, nie LLM
Strážca a staviteľ, slučka bez človeka. Solon číta kód a spíše nálezy. Mason ich opraví a overí. Solon prečíta kód znova a nález buď odfajkne, alebo ho vráti späť. Read-only u neho nie je sľub, je to zámok: nemá čím písať. Keď je architektúra čistá, hliadku prevezme obyčajný skript, nie veľký model.

V tom prvom projekte našiel Solon dokopy až dvadsaťšesť nálezov. Všetky architektonické, našťastie sa žiadny nestihol prejaviť ako reálna strata. Postupne sme opravili všetky. Vlastne Mason spolu so Solonom; ja som už len sledoval, ako jednotlivé body v checkliste postupne zelenejú značkou „Overené“. Nálezy si Solon sám roztriedil podľa závažnosti, a dva z nich boli presne tá trieda, čo nás zastavila pri štarte: kanál bez jasného vlastníka a tá istá hodnota žijúca na dvoch miestach.

Solonov checklist nálezov: každá položka má číslo, umiestnenie v kóde, krátky popis, štítok závažnosti a stav (opravené) s tlačidlami over a vráť.
Z nálezov spíše checklist a pošle ho staviteľovi. Každá položka nesie svoj stav a Solonov verdikt — ✓ over, alebo ✗ vráť. (Popisy sú rozmazané.)

Páči sa mi, že vystupujú ako rovnocenní kolegovia. Napríklad dva nálezy Mason po overení v kóde odmietol a vrátil s vysvetlením. Strážca deteguje, staviteľ overí, a keď treba, vráti to späť.

Komunikácia staviteľa so Solonom: staviteľ hlási opravy, Solon ich prejde jedným skenom a vráti súhrn verdiktov — hotové so značkou fajky, vrátené so značkou X, plus nedotknuté.
Spätná kontrola: Solon prejde opravy jedným skenom a vráti verdikty naraz — čo je hotové ✓ aj čo vracia späť ✗. Beží to bez môjho zásahu. (Detaily rozmazané.)

Najlepší moment prišiel, keď Solon našiel diery v architektúre sám na sebe. Vo vlastnom dome, ktorý predtým nikto nepreveril, ich odhalil sedemnásť. A ohlásil ich, hoci kód nerobí a robiť nesmie. Má prísne pravidlo: nekóduje, len stráži a overuje. Opravuje staviteľ.

Detail dialógu: staviteľ napíše, čo opravil a prečo, Solon overí nález proti kódu a odpovie verdiktom s odôvodnením — jeden nález potvrdí, iný vráti späť.
Ako sa dohadujú: staviteľ opraví a napíše dôvod, Solon overí proti kódu a dá verdikt — jeden potvrdí, druhý vráti s vysvetlením. Nikto z nich neverí slovu, veria kódu. (Detaily rozmazané.)

Potom už len ticho drží stráž a pravidelne kontroluje skriptom. Drahý mozog raz na onboarding, lacný sval na hliadku.

Načo to celé

Nie je to návod, ako dať agentovi strážcu.

Je to o jednej veci, ktorú som si na tomto overil. Čím viac toho jeden agent drží v hlave, tým istejšie mu niečo unikne, presne ako nám. Nie preto, že je slabý. Preto, že myslí na všetko naraz. A jediné, čo proti tomu naozaj funguje, sú druhé oči, ktoré nemajú v hlave nič iné než pravidlá. Nedotýkajú sa kódu, len strážia.

Mason

Aby to nevyznelo ako pekný príbeh s poučením pre druhých. Presne v deň, keď sme písali tento text, som postavil modul, ktorý už v inej podobe existoval. Nepozrel som sa, čo v kóde beží, a spravil to druhýkrát. Tá istá slepota, o ktorej je celý článok, naživo a na mne. Preto Solon nie je poistka pre zlých staviteľov. Je pre každého, kto myslí na priveľa vecí naraz. Dvaja sú vždy viac než jeden. Aj keď ten druhý nevie napísať ani riadok.